Autor: Niekedy v roku 170, v noci v jeho stane na bojovej línii, si Marcus Aurelius, cisár rímskeho impéria sadol a napísal. Mohlo by to byť aj v paláci v Ríme, alebo to napísal počas hier. Kde a kedy to bolo nie je až tak podstatné. Čo je dôležité je, že v tom čase najmocnejší muž sveta si sadol, aby napísal niečo sám pre seba a tá myšlienka prežila až do dnes.
„Môžu existovať prekážky naším činom, ale nemôžu existovať prekážky našim zámerom alebo dispozícii. A to preto, lebo sa dokážeme prispôsobiť. Naša myseľ teda adaptuje a upravuje činy z prekážok podľa svojich vlastných pravidiel. A potom tieto slová doplnil. „Prekážka v čine, nás približuje k činu. Čo stojí v ceste, sa stáva cestou.“
Tento koncept je rozhodujúci v koncepte nazvanom Stoicizmus. Je to filozofia, kde prekážky otáčame „hore nohami.“ Jeho hlavná podstata je, že NEOVLÁDAME to čo sa nám deje, ale OVLÁDAME to, ako reagujeme na to čo sa nám stalo. A týmto spôsobom teda neexistuje žiadna z veci ako nezdar, problém alebo prekážka, existuje iba príležitosť spraviť niečo inak.
Možno nie to čo sme si mysleli, ale to čo sme potrebovali, alebo nie to čo sme uprednostňovali, ale stále je to dostatočne dobré. Toto je filozofická myšlienka, ale je to aj recept pre podnikateľov, pre osobné šťastie alebo na navigovanie svetom, ktorý je v podstatne nepredvídateľný Je to filozofia pre robustných a zdatných jednotlivcov, ľudí ktorí chápu, že nekontrolujú tie sily tam vonku, ale ovládajú ich vnútorné sily. A tak kniha je pre mňa o tom, zobrať túto starovekú filozofiu kde je jak nadčasová, tak moderná a priblížiť ju s historickými príbehmi Thomasa Edisona, Grants, Emilie Erhart, Ghandi alebo Erwin Rommel nemecký generál, až po Demostanis, J.D. Rockerfeller, dokonca aj Steve Jobs.
Pozerám sa na veľkých mužov a ženy, ktorí počas ich životov odpovedali na problémy a prekážky či už veľké alebo malé, ale všetci reagovali rovnakým spôsobom, použili to ako PRÍLEŽITOSŤ.
Pozrite, všetci máme pred sebou niečo. Máme prekážku, zádrhel, frustráciu, nečakaný problém, alebo ak ho nemáme práve teraz, tak sa s ním v budúcnosti stretneme. Čo ale ak by tá vec nebola až tak zlá? Čo ak by v boli v nej zahrnuté určité výhody? Výhody iba pre vás. Čo by ste robili kebyže je toto váš prístup, o čo LEPŠÍM by ste boli?
V skutočnosti je väčšina z nás pri problémoch paralyzovaná. Sme zaseknutí, hovoríme že toto nie je fér, ja nechcem aby to takto bolo. Začneme niekoho obviňovať alebo budeme vyšetrovať čo to spôsobilo, namiesto toho aby riešili tú konkrétnu vec ktorá je priamo pred nami. A tak samozrejme že sme FRUSTROVANÍ, BOJÍME SA, sme ZMATENÍ, máme DEPRESIE a HNEVÁME sa, pretože to sú jediné emócie ktoré sme si dovolili mať.
To čo robia Stoici a čo rozoberám v tejto knihe je, že som rozdelil túto filozofiu na 3 veľmi dôležité disciplíny. Prvá je VNÍMANIE. To to ako vidíme/vnímame problém. Ak sa rozhodnete ho vidieť ako hrozný, nefér alebo neprekonateľný, tak taký aj bude. Nehovorme ale že Stoicizmus je tajomstvo a to že ako vidíte veci ich aj magicky tak spraví. Stále budeme musieť vykonať nejakú činnosť, čo je ďalšia disciplína, ale príbeh ktorý si rozprávate o tej veci ma veľký dopad na to, aká tá vec pre vás v skutočnosti bude. A ak si teda poviete že aj keď je táto vec problematická, nešťastná alebo že jednoducho je taká aká je a že v skutočnosti s ňou môžete niečo spraviť, tak ďalší krok je s tým niečo spraviť.
Toto nás privádza k disciplíne ČINNOSTI. To je túžba vykonať nejakú činnosť, spraviť niečo s vašim problémom odpovedať s kreativitou, vytrvalosťou alebo vynaliezavosťou použitím toho, čo máte tak ako najlepšie viete. Toto je ten druh Stoicizmu v praxi. To je to čo kontrolujeme o našom probléme. To je činnosť ktorú s ním spravíme. Záverečná tretia časť knihy je disciplína vôle. Vôla sa pozerá na časti vecí ktoré neovládame. Neovládame že všetci zomrieme, neovládame to, že nám ľudia môžu ublížiť, alebo podviesť, neovládame fakt že nie len že sa nám to stane, ale nebudeme na to ani vždy pripravení. Takže čo s tým spravíme? Disciplína vôle, odhodlania je vybudovanie si tejto vnútornej statočnosti, tejto sily. Porozumenie našej vlastne smrteľnosti, že existujú veci ktoré sú väčšie než my a že sú príčiny ktorú sú väčšie než my.
Existuje skvelý koncept „Amor Fati“ čo v latinčine znamená „Láska viery“ a je to o akceptovaní, príjmutí a milovaní toho čo sa stalo, dokonca aj keď to bolo zlé. Spomínam tam príbeh Thomasa Edisona, ktorému zhorela továreň a jeho synovi povedal: „Bež za mamou a zavolaj všetkých jej kamarátov, už nikdy neuvidia takýto oheň“ Čo tým myslel je, že plakať nad tým mu moc nepomôže a môže si to „užiť“ a na druhý deň sa môže vrátiť do práce a niečo s tým spraviť. To je vlastne presne to čo aj spravil.
Stoicizmus je myšlienka, že pri všetkom čo sa nám deje máme možnosť trénovať excelovanie, zlepšovať si našu pozíciu v živote a táto myšlienka je jak veľmi západná, tak aj východná.
Existuje aj východné porekadlo „Prekážka je cesta.“ Kniha pekne kombinuje tieto myšlienky a ukazuje na myšlienky napr Benjamina Franklina: „Veci ktoré bolia, nás učia“ a namiesto znižovania nešťastia a prekážok v našom živote, sa učíme ako z toho spravíme výhodu. Ako ovládnuť veci ktoré všetkých ostatných paralyzujú. Ukončím to citátom Marcusa Aurelia „Objektívny úsudok, teraz v tomto momente. Nesebecký čin, teraz v tomto momente. Ochota akceptovať, teraz v tomto momente všetky externé udalosti. To je všetko čo potrebujete.“
To je Stoicizmus v skratke. To sú tie 3 myšlienky disciplíny. VNÍMANIE, AKCIA a VOLA. To je recept pre veľkosť, nech je to čokoľvek čo niekto robí. Je to určitý druh Stoicizmického optimizmu. Je to ako obrátiť to, čo stojí v ceste, na súčasť cesty. A to je prístup ako sa ja snažím žiť život, pretože ľudí ktorých ja obdivujem a rešpektujem a ktorí spravili veľké veci, tak tí takto žili ich životy tiež.
SERIÁL: Rýchla Inšpirácia
Rýchla inšpirácia #3: „Cesta Pravého Muže“: Rady o vzťahoch
Rýchla inšpirácia #2: „Cesta Pravého Muže“ – David Deida
Rýchla inšpirácia #1: Ako byť šťastný a ako sa pozerať na životné situácie
Juraj: Toto video a jeho myšlienka Stoicizmu ma veľmi zaujala, pretože podobný spôsob pozerania sa na niektoré situácie používam už dlhší čas. Ja som povahovo veľmi kľudný človek a tak mám v tomto trochu výhodu pred viac výbušnými povahami 🙂 ale podobné otázky a myšlienky sa niekedy pýtam tiež. Hlavne hľadanie príčin vo vnútri a nie tam „vonku“ 🙂
