Autor: Podľa všetkého ste začali čítať tento článok kvôli nadpisu, pretože ste sa chytili na osvedčenú udičku vzbudenej emócie. Najčastejšie ide o rozhorčenie, silnú zvedavosť, prípadne nadšený súhlas. To je jedno, ale napojili ste sa na možnosť spustiť pocitové vlny.
To sa dá následne pekne rozvinúť v debatách s kolegami v open space v kancelárii, v nekonečných komentároch na Facebooku, v solídne pôsobiacich diskusiách v televíznych štúdiách či na kávičke. Vôbec v nadpise nedemonštrujem svoj názor. Nevidím do svetovej politiky a ani si nedovolím prikloniť sa k žiadnej skupine „uverencov“, ktorí presne vedia, aký výsledok je alebo by bol naozaj dobrý.
Čo ma však fascinuje, je to, ako dokážeme v rôznych zvláštnych presvedčeniach viesť vášnivé debaty, ubližovať si, napádať sa a dávať si po papuliach ohľadne tém, o ktorých vieme pomerne málo a ktoré sú, paradoxne, v najhlbšej podstate nášho života pre nás najmenej dôležité.
Tento náš „populárny návyk“ svedčí o dotknutom egu, ktoré potrebuje demonštrovať svoju dôležitosť nejakým rezolútnym názorom. Témy, kauzy a témičky, nech sa tvária akokoľvek „podstatne“ – ako napríklad voľby, alebo akokoľvek bulvárne záležitosti typu, s kým chodím – majú len jednu úlohu. Ťahať našu pozornosť preč od nás samotných. Len aby sme náhodou neprišli na to, čo je skutočne dôležité. Aby sme sa náhodou neprestali chytať na udičky.
Domnievam sa, že keď bude svet plný ľahko popuditeľných a zmätených ľudí, ktorí sami na tie udičky naskakujú, je úplne jedno, kto vyhrá voľby. Ktokoľvek nás bude mať totiž v moci. Aj hlúpy šofér v ľavom pruhu má zrazu v moci moje emócie a moje konanie, lebo ja sa predsa zákonite „musím rozčúliť“. Ak však upriamime viac pozornosti na seba, okamžite jedného dôležitého človeka v moci máme. Toho najdôležitejšieho, ktorý dokáže zmeniť najviac. Pýtam sa: poznáme ho naozaj dobre? Alebo budeme radšej venovať opäť pozornosť prezidentom, politikom, celebritám, skrátka niekomu a niečomu inému?
Prehľad je, samozrejme, dôležitý, to áno. Nadhľad ešte viac. Ale úprimný vhľad do seba všetkým „hľadom“ kraľuje. Ukáže nám skutočné pravdy. V pôsobení ich sily by bolo tiež jedno, kto vládne a čo káže. My by sme v takom stave totiž vedeli celkom presne a celkom správne, čo robiť… by sme… keby… nás nezaujímali udičky ako nadpis tohto článku.
