Autor: To akým spôsobom vaša myseľ ovplyvňuje vašu výkonnosť je rozsiahle zdokumentovaná. Vo všetkom od športu až po medicínu sme videli ľudí, ktorí dosiahli pozoruhodné výsledky tým, že si predstavovali a verili v ne s jasnosťou a presvedčením.
Možno že sa to stalo už ja Vám. Už ste si niekedy niečo predstavovali tak jasne, že sa to nakoniec stalo? Či už to robíte vedome alebo nie, veda nám ukazuje že ste si umožňovali veľkú výhodu.
Tu sú 3 najúžasnejšie prípadové štúdie o ktorých sme počuli, ktoré vám pripomenú silu vašej vlastnej mysle a flexibilnú podstatu vašej reality.
Prípadová štúdia #1 – Sovietski Olympionici
Dr. Charles Garfield, bývalý výskumník NASA a súčasný prezident Inštitútu Výkonnosti a Vedy v Berkeley, Kalifornii, hovorí o prekvapivom experimente ktorý spravili sovietski športový vedci.
Štúdia skúmala efekt mentálneho tréningu, vrátane vizualizácie na 4 skupinách svetových atlétov krátko pred Olypiádov v Lake Placid, v New Yourku v roku 1980.
Štyri skupiny atlétov bolo rozdelených nasledovne:
Skupina 1 robila 100% fyzický tréning.
Skupina 2 robila 75% fyzický a 25% mentálny tréning.
Skupina 3 robila 50% fyzický a 50% mentálny tréning.
Skupina 4 robila 25% fyzický a 75% mentálny tréning.
Čo výskumníci zistili bolo, že Skupina 4 – skupina s najväčším mentálnym tréningom, ukázala významne väčšie zlepšenie než Skupina 3.
Podobne Skupina 3 ukázala väčšie zlepšenie ako Skupina 2 a Skupina 2 ukázala väčšie zlepšenie ako Skupina 1. Atléti ktorí vykonávali najviac mentálneho tréningu sa zlepšovali najviac. Tréneri boli udivení.
Dr. Garfield povedal: „Počas mentálneho tréningu atléti mentálne vytvárajú obraz presných pohybov, ktoré chcú napodobniť v ich športe. Používanie tejto zručnosti sa výrazne zvyšuje efektivita dosahovania cieľov, ktorá dovtedy spočívala iba v ich klasickom zapisovaní.“
Ak mentálna cvičenie a vizualizácia, by mohli mať tak významný dopad na atlétov, aký dopad by to mohlo mať na Vás? Mohli by ste použiť tie isté princípy, aby ste zlepšili vaše postoje, sebavedomie alebo zručnosti? Mohlo by to ovplyvniť vašu schopnosť učenia? Vás golfový úder, vašu schopnosť schudnúť a zostať pri diete?Odpoveď je ano.
Prípadová štúdia #2 – Zázračné vyliečenie rakoviny
V roku 1950 dostal nový liek s názvom Krebiozen senzačnú publicitu ako „liek“ na rakovinu a bol otestovaný Americkou asociáciou liečiv. Jeden z výskumníkov zapojených do tohto testovania sa volal Bruno Klopfer.
Jeden z jeho pacientov, Mr. Wright trpel rakovinou lymfatických uzlín. Všetky štandardné postupy sa už minuli a ako sa zdalo mal Wright už málo času. Jeho krk, podpažia, hruď a brucho boli plné nádorov veľkosti pomarančov a slezina a pečeň boli tak zväčšené, že každý deň mu museli vysávať z jeho telo mliečnu tekutinu.
Experimentálny liek – Krebiozen
Keď Wright objavil, že Dr. Klopfer bol zapojený do výskumu Krebiozenu, prosil o to, aby bol liečený Krebiozenom. Najskôr to jeho doktor odmietol, pretože ten liek nebol testovaný a bol odskúšaný na ľuďoch ktorým odhadovali dĺžku života viac ako 3 mesiace. Wright toľko prosil, že Klopfer sa rozhodol mu jednu injekciu dať v piatok aj keď očakával, že Wright neprežije ani víkend.
Dr. Klopfer sa ale dočkal veľkého prekvapenia. Nasledujúci pondelok našiel Klopfer Wrighta mimo postele, ako sa prechádza. Klopfer povedal že „nádory sa roztopili ako snehové gule na horúcej panvici“ a zmenšili sa na polovicu. Toto bolo oveľa rýchlejšie zmenšenie veľkosti, než použitím aj toho najsilnejšieho ožarovania.
10 dní po prvej liečbe, Wright odišiel z nemocnice a jeho doktori povedali, že nemá žiadne známky rakoviny. Keď prišiel do nemocnice, potreboval kyslíkov masku aby dýchal, ale pri odchode sa cítil tak dobre, že pilotoval svoje lietadlo vo výške 12.000 stop bez problémov.
Liek sa ukázal byť neefektívny
Wright zostal zdravý asi dva mesiace. Potom sa začali objavovať články ktoré naznačovali, že Krebiozen nemal 
vlastne žiadny efekt na rakovinu lymfatických uzlín. Wright ktorý mal logické a vedecké myslenie padol do depresií, trpel a znovu sa vrátil do nemocnice. Tento krát sa jeho doktori rozhodli vyskúšať jeden experiment.
Dr. Klopfer povedal Wrightovi, že Krebiozen bol tak efektívny ako mal byť, ale že niektorým z prvých vzoriek sa vyparili látky počas prepravy. Povedal ale, že má novú vysoko koncentrovanú verziu toho lieku s ktorou by ho mohol liečiť. Samozrejme nemali novú verziu lieku a zámer bol vpichnúť Wrightovi iba čistú sterilnú vodu.
Znovu boli výsledky dramatické. Nádor sa „roztopil“, tekutina z hrude zmizla a Wright bol čoskoro opäť na nohách a cítil sa skvele. Aj napriek tomu, že mu nepodali nič iné, než sterilnú vodu.
Wrightovo presvedčenie bolo tak silné, že dokázal „zapínať a vypínať“ rakovinu silou vôle.
Wright zostal bez symptómov ďalšie dva mesiace. Potom ale Americká asociácia liečiv oznámila, že národná štúdia Krebiozen zistila, že liek nefunguje pri liečení rakoviny. Tento krát bola Wrightova viera úplne otrasená. Jeho rakovina sa znovu vrátila a zomrel dva dni na to.
Wrightov príbeh je tragický, ale obsahuje silnú správu: Keď máme toľko šťastia, že sa nám podarí obísť naše pochyby a napojiť sa na liečivé sily v nás, môžeme spôsobovať, aby nádory mizli z jedného dňa na druhý. Samotná myseľ pacienta, nezávislá na hodnote lieku, vytvorila toto uzdravenie.
Táto udalosť dokázala, že vaša myseľ je tak silná, že dokáže doslovne priniesť nádherné alebo tragické udalosti do našich životov behom pár dní. Napriek tomu, väčšina ľudí nevie, ako sa napojiť na a ovládať túto mocnú silu. Veľa ľudí má myseľ, ktorá pracuje pre nich, ale negatívnym spôsobom. Doktori toto nazývajú „psychosomatická choroba“ – ochorenie spôsobené negatívnymi presvedčeniami danej osob.
Prípadová štúdia #3 – Vytváranie pozitívnych „náhod“
OK, takže efekt mysle na telo je pomerne jasný, Placebo môže pomôcť našej mysli vyliečiť chorobu a atléti ktorí si predstavovali ich výkon prekonali tých, ktorí to nerobili. Može ale mysel ovplvyniť svet ktorý je ďalej než vaše telo? Inými slovami, može myseľ vytoriť náhody a ovplyvniť realitu?
Toto je príbeh muža, ktorý objavil silu jeho mysle vo vytváraní „náhod“, keď sa stal v Amerika známym vďaka úspechu jeho knihy. V tomto príbehu ho budeme volať Scott. Jeho celé meno si povieme až na konci článku, aby bol príbeh zaujímavejší. Tento príbeh je napísaný v knihe, ktorú Scott napísal v 1998. V 80tych rokoch počul Scott od kamaráta o procese nazývanom afirmácie. Proces ktorý sa naučil bol jednoduchý. Predstavujte si čo chcete a zapisujte si to raz denne 15x za sebou, až kým to nedosiahnete.
Scott bol človek s logickým uvažovaním
Povedali mu, že proces nevyžaduje žiadnu vieru alebo pozitívne myslenie na to, aby fungoval.
Ešte viac zaujímavým bolo, že táto technika ovplyvní prostredie priamo, nie len že vás spraví viac zameranými na vaše ciele. Inými slovami vytvorí úžasné náhody, vďaka ktorým sa posuniete bližšie k vašim cieľom. Náhody by mohli byť veci, ktoré sa zdajú že s vami nesúvisia. Mal určité pochybnosti o tomto procese, ale povedal si, že jeho vyskúšanie mu nijako neublíži.
„Behom pár týždňov sa mi začali diať náhody“, napísal Scott. „Úžasné náhody, celá rada náhod. Nepoviem konkrétny cieľ na ktorom som pracoval, keďže to bola osobná vec, ale behom pár mesiacov bol cieľ splnený presne tak, ako som si zo zapísal.“
Ale Scott nebol ešte stále presvedčený, že afirmácie pomohli.
Náhody sa jednoducho dejú a Scott považoval test za nepresvedčivý. Tak sa rozhodol pre ďalší cieľ – aby zarobil na akciovom trhu. Zapisoval si svoju afirmáciu každý deň a čakal na nejakú inšpiráciu. Prišla k nemu vo sne. Jeden večer sa zobudil so slovami, ktoré sa mu stále opakovali v hlave: „Kúp Chryslera“
Vďaka tejto inšpirácii kúpil akcie Chryslera v jeho najhoršom období, ale čoskoro na to začali stúpať a Scott na nich zarobil. Opakoval tento experiment znovu a vybral si ďalšiu úspešnú spoločnosť, ktorá je na burze pod symbolom „Ask“. Vyzbrojený týmto sebavedomím v silu afirmácií sa Scott rozhodol, že ju použije na cieľ s väčšou výzvou. Dostať sa na MBA program na Kalifornskú Univerzitu v Berkeley. Problém bol že robil iba vstupnú skúšku, G.M.A.T. a mal iba 77 percentuálnych bodov. Vedel že potrebuje viac ako 90, aby mal vôbec šancu že sa tam dostane. Scott sa rozhodol pre svojrázny cieľ 94 percent a znovu aplikoval techniku afirmácií.
Aj napriek tomu že Scott nebol schopný sa dostať v predchádzajúcich cvičeniach nad 77%, bol prekvapený keď zistil, že skutočne dosiahol 94%, tak ako si napísal vo svojich afirmáciách.
Vyštudoval MBA v Berkeley v 1986
Pár rokov neskôr sa znovu pokúsil ísť po vážnejšom cieli a to – že bude kresliť komiksy pre noviny. Vedel že šanca že jeho komiksy budú akceptované nejakým hlavným vydavateľstvom novín je približne 1:10 000. Túto šancu porazil a jeho komiksy boli prijaté. Čoskoro si týmto zarábal pekné peniaze, ale chcel dosiahnuť niečo ešte väčšie.
Rozhodol sa, že by chcel mať najúspešnejší komiks na planéte. Scott si povedal že najlepším merítkom „najúspešnejšieho“ komiksu bude počet predaných kníh.
V júni 1996, jeho kniha The Dilbert Principle sa stala číslom jedna na zozname New York Times. Zostala na prvých top 3 umiestneniach celé leto. V novembri, jeho druhá kniha Dogberts TopSecret Management Handbook sa tak isto stala bestsellerom a umožnila Scottovi byť na prvom a druhom umiestnení počas jedného týždňa.
Počas tej krátkej periódy mal Scott „najúspešnejší“ komiks na planéte.
Ako ste možno už uhádli, osoba o ktorej hovorím je Scott Adams, tvorca veľmi úspešného komiksu Dilbert. Scott píše o týchto zážitkoch s afirmáciami v jeho knihe The Dilbert Future. Netvrdí že vie ako to funguje, ale necháva tento záver na čitateľovi. Túto knihu si môžete kúpiť v akomkoľvek kníhkupectve.
„Novinári sa ma často pýtajú, či som prekvapený týmto úspechom Dilberta. Určite by som bol, ak by nebolo týchto zvláštnych experimentov s afirmáciami. Tak ako sa to stalo, tak som to očakával.“ Scott Adams, The Dilbert Future
Skúsenosť Scotta Adamsa s afirmáciami nám dáva zamyslieť sa nad tým, či je šťastie v našich rukách…
Zdroj: http://blog.mindvalleyacademy.com/manifesting/case-studies
Juraj: Tak ktorá štúdia vás zaujala najviac? Mňa asi všetky tri rovnako, tá ale pri ktorej som si najviac uvedomoval silu našich presvedčení a viery, bola druhá štúdia s Krebiozenom. To o čom sme presvedčení že môžeme alebo nemôžeme, dokážeme alebo nedokážeme, sa nám odráža v našej realite a tieto tri príklady, ale aj veľa ďalších sú toho peknou ukážkou. Stále si ešte myslíte a ste presvedčení o tom, že je niečo vo vašom živote nemožné?
V rámci nášho portálu Bennu pripravujeme jeden projekt pre všetkých, ktorých táto téma zaujíma a fascinuje a radi ju skúmajú a experimentujú s ňou. Môžete sa tešiť, už čoskoro prezradíme viac 🙂
